Mesto Komárno a okolité obce stoja pred vážnymi výzvami v oblasti školstva. Zástupcovia samospráv, starostovia a riaditelia škôl sa stretli na pôde mesta, aby spoločne analyzovali dlhodobý demografický pokles v regióne a pripravili sa na jeho blížiace sa dopady na vzdelávacie inštitúcie.

Na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo z iniciatívy primátora mesta, prezentoval viceprimátor Komárna Ondrej Gajdáč detailné dáta a prognózy. Hlavnými témami diskusie boli zhoršujúci sa demografický vývoj, legislatívne zmeny a alternatívne riešenia, ktoré zabezpečia udržanie kvality školstva v regióne.

Celú prezentáciu si môžete stiahnuť tu.

Dramatický pokles pôrodnosti

Dáta ukazujú, že nejde len o krátkodobý výkyv, ale o dlhodobý a trvalý demografický trend. Kým v roku 2015 sa v Komárne narodilo 271 detí, v roku 2025 to bolo už len 165 detí. Tento výrazný pokles o 39 % znamená, že v meste sa ročne narodí v priemere o 10 až 11 detí menej. Podobná situácia prevláda v celom okrese Komárno, kde počet narodených detí klesol za posledných desať rokov z 914 na 596, čo predstavuje zníženie o 35 %. Dôvodom tohto vývoja je okrem iného starnutie obyvateľstva a klesajúci trend v počte žien v reprodukčnom veku.

„Nechceme naznačovať žiadne katastrofické scenáre, no musíme pracovať s faktami,“ uviedol zástupcom samospráv viceprimátor Ondrej Gajdáč. „Sú to problémy, s ktorými sa už všetci spoločne boríme – neustále sa znižujúci počet žiakov v školách a v triedach.“ Vo svojom príhovore zdôraznil potrebu včasnej prípravy: „Toto sú presné čísla, s ktorými musíme pracovať. Je nevyhnutné o nich vedieť a včas sa na túto situáciu pripraviť.“

Úbytok žiakov ovplyvní fungovanie a financovanie škôl

Tento vývoj sa v najbližších rokoch priamo odzrkadlí na obsadenosti škôl. Odhady na školský rok 2031/2032 počítajú v Komárne už len so 165 prvákmi, čo by oproti školskému roku 2022/2023 znamenalo pokles tried prvého ročníka z 11 na 7. Ešte citeľnejšie sa problém dotýka materských škôl, kde by mal počet detí do roku 2031 klesnúť zo súčasných 781 na 532 a počet skupín by sa tak zredukoval z 39 na 27.

Klesajúci počet žiakov v triedach prináša samosprávam výrazné ekonomické zaťaženie. Pri normatívnom spôsobe financovania totiž školy dostávajú prostriedky na žiaka, no personálne a prevádzkové náklady na zabezpečenie vyučovacieho procesu v neplnej triede ostávajú rovnako vysoké.

Legislatívne zmeny situáciu obciam sťažujú

Situáciu samosprávam podľa vedenia mesta neuľahčuje ani školská legislatíva, konkrétne nové zákony o školskej správe a financovaní (č. 321/2025 a 322/2025), ktoré sú účinné od 1. januára 2026. Pre menšie obce je obzvlášť problematické zníženie takzvaného veľkostného koeficientu z 1,49 na 1,42, pričom hrozí, že v budúcnosti tento príspevok úplne zanikne.

„Som pomerne veľký kritik školskej legislatívy, keďže v tomto prostredí pracujem už 40 rokov,“ vyjadril sa na margo legislatívnych zmien Gajdáč. „Nepoznám snáď zmenu, ktorá by školstvu priniesla niečo vyslovene pozitívne. Musíme sa s tým však vyrovnať, hoci to z našej pozície dokážeme len ťažko ovplyvniť.“

Spoločné hľadanie riešení

Mestá a obce sa tak musia spoločne zamerať na nové modely fungovania. Patrí medzi ne prísnejšia úspora prevádzkových nákladov a nevyhnutné dofinancovanie škôl z rozpočtov obcí. Zvažovať sa bude aj horizontálne zlučovanie tried, prípadne vertikálne zlučovanie materských a základných škôl do jednej inštitúcie, čo by mohlo priniesť úspory najmä v oblasti energií. Z dlhodobého hľadiska bude kľúčové systematicky pracovať na zvyšovaní atraktivity regiónu pre mladé rodiny.

Napriek vážnosti témy sa stretnutie s riaditeľmi škôl a starostami skončilo výzvou k vzájomnej spolupráci.